Jak sme si sadli, Metr hneď začal o tom, čo som sa ho já stel prvý opýtať, lebo mi to behalo hlavou nejaký ten deň. A on že víš, šak som sa síce oženeu, ale medzi nami sa nič nemení, víš. V novinách hovadiny popísali, ale šak drbať na to. Dali sme si pivo. A potom druhé a hádam aj treťé. Okrem rajdy okolo furt chodeu Habera a ja už som chytal nervy. Severanka furt dokola a mne už pomaly aj zima bola. Dyk.
Metr chytal jako vždycky svoje filozofické nálady. Prechádzalo od trtkatčky až po dóležité spoločenské záležitosti. „Já som minule došou na to, že prečo má neska hiphop takú odozvu, víš,“ vyprával Metr. Kukám na neho, že jaký prechod od lamentovania na svojím károm k muzike. „Minule som kukal na dvojke voláku omšu a týpek tam čítal z biblie,“ hovoreu. „Som na to kukal jak puk, že Ježišove slová, že jaký flow, more. To bol prvý hiphoper, kámo, a jaký dobrý, že ešte čil té jeho veci po tých rokoch choďá v telke. Je to furt o tom istom, akurát rytmika sa zmenila, víš.“
No kukal som na neho jak hovado, dyk, té jeho reči, ale neva. Vím, Metr, oženeu si sa, ale ništ sa nemenilo, kámo. A zaláli sme to ďalším pohárom Ježišovho nektáru.
